{"id":32,"date":"2015-03-12T17:37:08","date_gmt":"2015-03-12T15:37:08","guid":{"rendered":"http:\/\/orolskalny.jurik.sk\/?page_id=32"},"modified":"2015-07-06T12:03:23","modified_gmt":"2015-07-06T10:03:23","slug":"projekt-navrat-orla-skalneho-do-moravskoslezskych-beskyd","status":"publish","type":"page","link":"http:\/\/orolskalny.sk\/?page_id=32","title":{"rendered":"N\u00e1vrat orla skaln\u00e9ho do Moravskoslezsk\u00fdch Beskyd"},"content":{"rendered":"<p>V celej Eur\u00f3pe dodnes hniezdi okolo 5500 jedincov orla skaln\u00e9ho. Jedin\u00fdmi krajinami, odkia\u013e orly skaln\u00e9 pri\u010dinen\u00edm \u010dloveka ako hniezdny druh celkom zmizli, s\u00fa \u00cdrska a \u010cesk\u00e1 republika. V \u00cdrsku u\u017e od roku 2001 \u00faspe\u0161ne prebieha repatria\u010dn\u00fd projekt, ktor\u00e9ho cie\u013eom je navr\u00e1ti\u0165 tento druh do \u00edrskej pr\u00edrody. \u010cechy a Morava boli v minulosti domovom dvoch druhov ve\u013ek\u00fdch orlov, orla morks\u00e9ho a orla skaln\u00e9ho. Orol morsk\u00fd hniezdil naposledy v ju\u017en\u00fdch \u010cech\u00e1ch (do konca 19. storo\u010dia) a na ju\u017enej Morave (do za\u010diatku 20. storo\u010dia), a\u017e k\u00fdm nebol vyhuben\u00fd \u010dlovekom. Po \u00faspe\u0161nej repatri\u00e1cii v rokoch 1979 a\u017e 1984 bol ako hniezdny druh do \u010deskej pr\u00edrody prinavr\u00e1ten\u00fd a jeho popul\u00e1cia dalej rastie.<\/p>\n<p>&nbsp;<\/p>\n<p class=\"western\"><a href=\"http:\/\/orolskalny.sk\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/DSC_7728.jpg\"><img loading=\"lazy\" decoding=\"async\" class=\"alignright size-thumbnail wp-image-269\" src=\"http:\/\/orolskalny.sk\/wp-content\/uploads\/2015\/03\/DSC_7728-150x150.jpg\" alt=\"\" width=\"150\" height=\"150\" \/><\/a>V\u00a0\u010ceskej a\u00a0Slovenskej republike od roku 2006 bol \u00a0realizovan\u00fd cezhrani\u010dn\u00fd projekt pod n\u00e1zvom \u201eN\u00e1vrat orla skaln\u00e9ho do \u010ceskej republiky\u201c. Jeho cie\u013eom je n\u00e1vrat viac ako 100 rokov vyhuben\u00e9ho orla skaln\u00e9ho do pr\u00edrody. Projekt v\u00a0\u010ceskej republike vykon\u00e1va Z\u00e1kladn\u00e1 organiz\u00e1cia \u010cesk\u00e9ho zv\u00e4zu ochrancov pr\u00edrody (\u010cSOP) Nov\u00fd Ji\u010d\u00edn &#8211; Z\u00e1chrann\u00e1 stanica pre vo\u013ene \u017eij\u00face \u017eivo\u010d\u00edchy v\u00a0Barto\u0161oviciach na Morave. Na \u010deskej strane na projekte spolupracovala ZOO Ostrava, Spr\u00e1va chr\u00e1nenej krajinnej oblasti Beskydy a\u00a0Lesy \u010cR. Do spolupr\u00e1ce na Slovenskej strane sa zapojila \u0160t\u00e1tna ochrana pr\u00edrody SR, mimovl\u00e1dna organiz\u00e1cia Alcedo, spolo\u010dnos\u0165 pre pr\u00edrodu a\u00a0krajinu z \u010cadce a\u00a0Z\u00e1chrann\u00e1 stanica a\u00a0Ekocentrum v\u00a0Z\u00e1zrivej.<\/p>\n<p class=\"western\"><b>Stru\u010dn\u00e1 hist\u00f3ria projektov\u00fdch aktiv\u00edt<\/b><\/p>\n<p class=\"western\">Do roku 2014 bolo celkovo vypusten\u00fdch 22 orlov skaln\u00fdch, ktor\u00e9 boli odobrat\u00e9 z\u00a0hniezd orlov skaln\u00fdch zo Slovenska. Za \u00fa\u010delom z\u00e1chrany ml\u00e1\u010fat sa odoberali mlad\u0161ie ml\u00e1\u010fat\u00e1, ktor\u00e9 by v\u00a0d\u00f4sledku kainizmu (zabitia star\u0161\u00edm, silnej\u0161\u00edm s\u00farodencom) s\u00a0najv\u00e4\u010d\u0161ou pravdepodobnos\u0165ou na hniezdach nepre\u017eili.<\/p>\n<p class=\"western\">V\u00a0roku 2010 sa dostavil prv\u00fd v\u00fdznamn\u00fd \u00faspech, kedy orol D\u00e1vid a orlica Filom\u00e9na vytvorili p\u00e1r a\u00a0zahniezdili v\u00a0oblasti Moravskosliezskych Besk\u00fdd. Hniezdenie bolo, z\u00a0nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din, ne\u00faspe\u0161n\u00e9.<\/p>\n<p class=\"western\">V\u00a0roku 2011 sa o\u00a0zahniezdenie op\u00e4\u0165 pok\u00fasili D\u00e1vid a\u00a0Filom\u00e9na, ale boli ne\u00faspe\u0161n\u00ed. Na\u00a0Slovensku, v\u00a0Str\u00e1\u017eovsk\u00fdch vrchoch, zahniezdila orlica Cecilka so samcom z\u00a0vo\u013enej pr\u00edrody a\u00a0\u00faspe\u0161ne vyviedli prv\u00e9 ml\u00e1\u010fa v\u00a0hist\u00f3rii projektu.<\/p>\n<p class=\"western\">V\u00a0roku 2012 zahniezdila Cecilka a\u00a0mala dve ml\u00e1\u010fat\u00e1, z\u00a0ktor\u00fdch mlad\u0161ie z\u00a0d\u00f4vodu kainizmu nepre\u017eilo. Nesk\u00f4r zmizlo z\u00a0hniezda z\u00a0nezn\u00e1mych pr\u00ed\u010din aj druh\u00e9 ml\u00e1\u010fa. V\u00a0\u0160tiavnick\u00fdch vrchoch bol zisten\u00fd pokus o\u00a0zahniezdenie orlice An\u010de, ktor\u00e1 bola vypusten\u00e1 v\u00a0prv\u00fd rok realiz\u00e1cie projektu v\u00a0roku 2006. Hniezdenie bolo ne\u00faspe\u0161n\u00e9 z\u00a0d\u00f4vodu p\u00e1du hniezda zo stromu po\u010das hniezdenia.<\/p>\n<p class=\"western\">D\u00e1vid a\u00a0Filom\u00e9na zo severnej Moravy z\u00a0nezn\u00e1mych d\u00f4vodov z\u00a0hniezdnej lokality zmizli.<\/p>\n<p class=\"western\">V\u00a0roku 2013 \u00faspe\u0161ne zahniezdil nov\u00fd p\u00e1r div\u00fdch orlov zo Slovenska v\u00a0hniezde na\u00a0jedli, ktor\u00e9 zostalo po D\u00e1vidovi a\u00a0Filom\u00e9ne. Nov\u00fd p\u00e1r je vytvoren\u00fd zo samca a\u00a0samice, ktor\u00ed boli ozna\u010den\u00ed v r\u00e1mci projektu na hniezdach v\u00a0roku 2009 v\u00a0n\u00e1rodnom parku Mal\u00e1 Fatra a\u00a0v\u00a0NP N\u00edzke Tatry. Prv\u00fdkr\u00e1t, viac ako po 100 rokoch, na \u00fazem\u00ed \u010ceskej republiky \u00faspe\u0161ne vyhniezdili orly skaln\u00e9 a\u00a0vyviedli jedno ml\u00e1\u010fa.<\/p>\n<p class=\"western\">V\u00a0roku 2013 a\u00a02015 sa pokra\u010duje v\u00a0 aktivit\u00e1ch na slovenskej aj \u010deskej strane s\u00a0t\u00fdm, \u017ee sa projekt roz\u0161\u00edril aj o\u00a0mana\u017ement \u010fal\u0161\u00edch vz\u00e1cnych a\u00a0chr\u00e1nen\u00fdch druhov, a\u00a0to kuvika pla\u010dliv\u00e9ho a\u00a0plamienky driemavej.<\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>V celej Eur\u00f3pe dodnes hniezdi okolo 5500 jedincov orla skaln\u00e9ho. Jedin\u00fdmi krajinami, odkia\u013e orly skaln\u00e9 pri\u010dinen\u00edm \u010dloveka ako hniezdny druh celkom zmizli, s\u00fa \u00cdrska a \u010cesk\u00e1 republika. V \u00cdrsku u\u017e od roku 2001 \u00faspe\u0161ne prebieha repatria\u010dn\u00fd projekt, ktor\u00e9ho cie\u013eom je navr\u00e1ti\u0165 tento druh do \u00edrskej pr\u00edrody. \u010cechy a Morava boli v minulosti domovom dvoch druhov [&hellip;]<\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"parent":0,"menu_order":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","template":"","meta":{"footnotes":"","_links_to":"","_links_to_target":""},"class_list":["post-32","page","type-page","status-publish","hentry","post"],"_links":{"self":[{"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/32"}],"collection":[{"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages"}],"about":[{"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/types\/page"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fcomments&post=32"}],"version-history":[{"count":4,"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/32\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":270,"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=\/wp\/v2\/pages\/32\/revisions\/270"}],"wp:attachment":[{"href":"http:\/\/orolskalny.sk\/index.php?rest_route=%2Fwp%2Fv2%2Fmedia&parent=32"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}